Mno....návrat komunistů je nemožný, páč ani oni sami etuší, jaké ideály by měli mít.
Jak jsem již psal, není cesty kupředu, páč není kam. všechny sytémy již byly vyzkoušeny a dotěrnými úředníky taknějak morálně dokurveny.
Jeff však nakousnul velice závažné téma, které bych rád pootevřel.
Je to pomoc potřebným, neboli solidarita......7
Potkají se dva kamarádi. jeden optimista a druhý pesimista.který předělá k obrazu svému toho druhého?? ano, vždy a téměř bez vyjimek pesimista zvítězí.
Potkají se dva přátelé. Jeden pilný podnikatel, jenž nešetří úsilím pro rozvoj svého podniku a druhý, průměrný, tedy podprůměrný zaměstnanec bez osobních cílů a bez víry ve vlasní sílu a pracovitost.
Jak může dopadnout jejich střetnutí...podnikatel nenaučí druhého hospodařit, druhý se snaží podnikatele co možno bezpracně a pohodlně připravit o profit a výhody.
Kam směřuju. Není dobré druhým nosit koše plné ryb, je třeba je ryby naučit chytat.Když se někdo ryby chytat naučit chce, tak je chytá. A kdo ne, neumí to a nechytá.pak naříká, plaká a chystá zestátnění kdečeho.
Chybí nám nejen selský rozum, ale i rozlišovací schopnost.
Nepoctivům bych uzákonil odebrat dva litry krve a podruhé ledvinu, kostní dřeň nebo kus jater, těm nejhorším půlku plic, ruku in ulna a nebo slinivku.
Poctivost by náhle zaplála, jako americká vlajka.
Není dobré však vyplácat naši lásku a velkorysost na potěšení neschopných nevděčníků.Bude chybět pro potřebné.
Othonova kázání
-
jarda ovčák
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 1252
- Registrován: čtv 19 lis 2009 9:24
- Bydliště: Svitavy
- Dal: 9 poděkování
- Dostal: 98 poděkování
-
jarda ovčák
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 1252
- Registrován: čtv 19 lis 2009 9:24
- Bydliště: Svitavy
- Dal: 9 poděkování
- Dostal: 98 poděkování
mno....
Ahoj palo, zdravím tě příteli, je vidět, že mne znáš. Až nebude z čeho si dělat srandu, budu chtít neprodleně umřít.
Ale vážně je můj sen vyhřívaný skleník. I s lampama. Si představ ten mazec, jak by mezi těma mandarinkama nahlas zrálo indické konopí,šalvěj divotvorná, lékořice, mandragora, ženšen a klidně cokoli, nač si vzpomeneš. Jináč já se svým lesem si vystačím na jakoukoli energokrízi. Nepotřebuju participovat na jakékoli energii.. jen bych pomocí ní přispěl rád k pádu těch buzerantů zatracenejch, co nám vládnou a vysávají nás ze všech stran.
Apropo, nectěl bys zveřejnit ty mojje sebraný spisy? Možná by někdo ocenil těch asi....... miliardu knih, nebo tak cosi.
Chápu sice, že dnes se knihy ,a myšlenky suší a pečou na hranicích,ale když to potěší jednoho jedinýho člověka, pak byl můj úkol splněn.
Ale vážně je můj sen vyhřívaný skleník. I s lampama. Si představ ten mazec, jak by mezi těma mandarinkama nahlas zrálo indické konopí,šalvěj divotvorná, lékořice, mandragora, ženšen a klidně cokoli, nač si vzpomeneš. Jináč já se svým lesem si vystačím na jakoukoli energokrízi. Nepotřebuju participovat na jakékoli energii.. jen bych pomocí ní přispěl rád k pádu těch buzerantů zatracenejch, co nám vládnou a vysávají nás ze všech stran.
Apropo, nectěl bys zveřejnit ty mojje sebraný spisy? Možná by někdo ocenil těch asi....... miliardu knih, nebo tak cosi.
Chápu sice, že dnes se knihy ,a myšlenky suší a pečou na hranicích,ale když to potěší jednoho jedinýho člověka, pak byl můj úkol splněn.
-
othon777
- Starší člen
- Příspěvky: 129
- Registrován: ned 28 lis 2010 17:36
- Dostal: 5 poděkování
Výnimočná kniha „Gabrielova cesta“
Výnimočná kniha „Gabrielova cesta“
Súčasný svet plný rozumovej chamtivosti, honby za peniazmi a túžby mať stále viac speje ku svojmu zániku. Strata skutočných hodnôt, stupňovanie nemravnosti a prázdneho užívania si sú predzvesťou konca. Tento neodvratný koniec bol predpovedaný už pre stáročiami. Keď ku nemu dôjde, keď sa to nesprávne, skazené nemravné a prehnité zrúti, z trosiek a z nevídanej skazy tejto civilizácie, z bolesti a utrpenia, aké svet ešte nespoznal potom povstane nové ľudstvo. Povstane nová doba! A práv do tohto obdobia, do obdobia novej doby a nového ľudstva na zemi je vsadený dej nevšednej knihy s názvom „Gabrielova cesta“.
V jej úvode sa píše: „Mnohí ľudia vás určite často presvedčovali, že tie najlepšie doby ľudstva sú už nenávratne preč, že veľkí králi a ich príbehy, odvážni hrdinovia, osloboditelia a učenci, ukazujúci cestu k vznešeným cieľom ľudstva sú súčasťou prastarej minulosti dávnych vekov a národov.
Ja vám ale hovorím, že tomu tak nie je!
To najlepšie leží pred nami! Utkané z neviditeľných vlákien osudu Zeme a celého vesmíru je to najlepšie, najvznešenejšie obdobie ľudstva ešte pred nami.
Svetlo budúcej doby ožaruje svojím nádherným svitom mnohých vznešených duchov, ktorí majú na zem ešte len prísť.
Mnohé sa musí sa zmeniť, podľa veľkých Zákonov tohto diela Stvorenia.
Vo vláknach osudu sveta sú sväté čísla, ktoré napokon prinesú po očakávanej zmene dobu povzneseného ľudského rodu, ktorý bude svojim obsahom mnohonásobne väčší, ušľachtilejší a prinesie príbehy ľudí ešte obdivuhodnejšie, než tomu bolo kedykoľvek doposiaľ na Zemi.
Aby som vás povzbudil vo vašej dobe, bolo mi dovolené ukázať už teraz jeden z mnohých príbehov z budúcich časov na Zemi. Prijmite ho do seba správne.“
Gabriela na jeho ceste sprevádzajú nasledovné zážitky:
- stretnutia s majstrami plne ovládajúcimi doteraz nepoznané duchovné schopnosti
- neobyčajné spôsoby cestovania
- nevšedné obydlia a záhrady
- nový rozmer priateľstva a spolupráce so zvieratami
- nové formy zvierat a rastlín
- obnovená spolupráca s neviditeľnými bytosťami prírody
- rýdze pojmy ako úcta, priateľstvo, úprimnosť, ušľachtilosť, hrdinstvo
- príbeh je písaný s ľahkosťou a humorom
- nechýba v ňom jemnosť, pôvab a krehká nedotknuteľnosť
čistej ženskej duše, ani láska sľubujúca prežívanie silných dojmov
- ako aj neuveriteľné množstvo napínavých a nečakaných zážitkov a dobrodružstiev, ktoré v stále gradujúcom slede udalostí spejú k pôsobivému a prekvapivému vyvrcholeniu.
No a na záver ešte jedna zaujímavosť. Aj v novej dobe sa bude lietať. Nie však lietadlami, ale úplne inak a to v spolupráci s bytostnými silami prírody. Zmienený spôsob premiestňovania vzduchom sa čitateľom dnešnej doby bude určite zdať neuveriteľný, avšak je úplne reálny. Veď týmto spôsobom a síce, za spolupráce bytostných síl prírody boli kedysi dávno postavené napríklad niektoré pyramídy, či iné dávne gigantické stavby. No a podobných nevšedných a neuveriteľných vecí nájdete v pútavom deji tejto knihy ešte omnoho viac.
Na území Českej republiky si ju môžete zakúpiť prostredníctvom stránky: http://www.ao-institut.cz
V rámci Slovenskej republiky si ju môžete objednať na: pripravok.mms@atlas.sk
Súčasný svet plný rozumovej chamtivosti, honby za peniazmi a túžby mať stále viac speje ku svojmu zániku. Strata skutočných hodnôt, stupňovanie nemravnosti a prázdneho užívania si sú predzvesťou konca. Tento neodvratný koniec bol predpovedaný už pre stáročiami. Keď ku nemu dôjde, keď sa to nesprávne, skazené nemravné a prehnité zrúti, z trosiek a z nevídanej skazy tejto civilizácie, z bolesti a utrpenia, aké svet ešte nespoznal potom povstane nové ľudstvo. Povstane nová doba! A práv do tohto obdobia, do obdobia novej doby a nového ľudstva na zemi je vsadený dej nevšednej knihy s názvom „Gabrielova cesta“.
V jej úvode sa píše: „Mnohí ľudia vás určite často presvedčovali, že tie najlepšie doby ľudstva sú už nenávratne preč, že veľkí králi a ich príbehy, odvážni hrdinovia, osloboditelia a učenci, ukazujúci cestu k vznešeným cieľom ľudstva sú súčasťou prastarej minulosti dávnych vekov a národov.
Ja vám ale hovorím, že tomu tak nie je!
To najlepšie leží pred nami! Utkané z neviditeľných vlákien osudu Zeme a celého vesmíru je to najlepšie, najvznešenejšie obdobie ľudstva ešte pred nami.
Svetlo budúcej doby ožaruje svojím nádherným svitom mnohých vznešených duchov, ktorí majú na zem ešte len prísť.
Mnohé sa musí sa zmeniť, podľa veľkých Zákonov tohto diela Stvorenia.
Vo vláknach osudu sveta sú sväté čísla, ktoré napokon prinesú po očakávanej zmene dobu povzneseného ľudského rodu, ktorý bude svojim obsahom mnohonásobne väčší, ušľachtilejší a prinesie príbehy ľudí ešte obdivuhodnejšie, než tomu bolo kedykoľvek doposiaľ na Zemi.
Aby som vás povzbudil vo vašej dobe, bolo mi dovolené ukázať už teraz jeden z mnohých príbehov z budúcich časov na Zemi. Prijmite ho do seba správne.“
Gabriela na jeho ceste sprevádzajú nasledovné zážitky:
- stretnutia s majstrami plne ovládajúcimi doteraz nepoznané duchovné schopnosti
- neobyčajné spôsoby cestovania
- nevšedné obydlia a záhrady
- nový rozmer priateľstva a spolupráce so zvieratami
- nové formy zvierat a rastlín
- obnovená spolupráca s neviditeľnými bytosťami prírody
- rýdze pojmy ako úcta, priateľstvo, úprimnosť, ušľachtilosť, hrdinstvo
- príbeh je písaný s ľahkosťou a humorom
- nechýba v ňom jemnosť, pôvab a krehká nedotknuteľnosť
čistej ženskej duše, ani láska sľubujúca prežívanie silných dojmov
- ako aj neuveriteľné množstvo napínavých a nečakaných zážitkov a dobrodružstiev, ktoré v stále gradujúcom slede udalostí spejú k pôsobivému a prekvapivému vyvrcholeniu.
No a na záver ešte jedna zaujímavosť. Aj v novej dobe sa bude lietať. Nie však lietadlami, ale úplne inak a to v spolupráci s bytostnými silami prírody. Zmienený spôsob premiestňovania vzduchom sa čitateľom dnešnej doby bude určite zdať neuveriteľný, avšak je úplne reálny. Veď týmto spôsobom a síce, za spolupráce bytostných síl prírody boli kedysi dávno postavené napríklad niektoré pyramídy, či iné dávne gigantické stavby. No a podobných nevšedných a neuveriteľných vecí nájdete v pútavom deji tejto knihy ešte omnoho viac.
Na území Českej republiky si ju môžete zakúpiť prostredníctvom stránky: http://www.ao-institut.cz
V rámci Slovenskej republiky si ju môžete objednať na: pripravok.mms@atlas.sk
-
othon777
- Starší člen
- Příspěvky: 129
- Registrován: ned 28 lis 2010 17:36
- Dostal: 5 poděkování
Vznešený rytier
Vznešený rytier
Po dlhom a hrdinskom živote dosiahol istý vznešený rytier večnosť. Mal sa dostať do Raja, no pretože bol zvedavý, požiadal, či by sa mohol ísť pozrieť najskôr do pekla.
Jeho prianie bolo splnené. Kráčajúc k zvolenému miestu, dostal sa do priestrannej sály. V strede bol prestretý stôl a na ňom misy plné vyberaných jedál. Len prísediaci, ktorí sedeli okolo stola, boli vychudnutí, bledí, s odpudzujúcim výrazom v tvárach.
„Ako je to možné?“ spýtal sa rytier. „Veď majú pred sebou toľko dobrého jedla!“
Dostal odpoveď:
„To je tak: keď sem niekto príde, dostane lyžicu, ktorou sa musí najesť. Táto lyžica je však dlhšia ako jeden meter a každý ju musí držať za koniec. Len tak je dovolené dávať jedlo do úst.“
Vznešený rytier sa zachvel. Osud týchto úbožiakov je strašný. Nech sa akokoľvek snažili, nedokázali si do úst vložiť ani jednu odrobinku.
Vznešený rytier už nechcel nič vidieť a prosil, aby sa smel vrátiť do Raja.
Tam naňho čakalo prekvapenie. Raj sa podobal nádhernej svetlej záhrade, plnej rozmanitého vtáctva, rastlín a harmonickej čistoty, ktorá všade vládla.
Kráčajúc ďalej prišiel do sály, ktorá sa podobala na tú v pekle. Uprostred nej stál stôl, obklopený zo všetkých strán ľuďmi a obložený vyberanými druhmi jedál a dobrôt. Aj títo ľudia mali len dlhé lyžice, ktorými si smeli naberať jedlo. Všetci prítomní však vyzerali sýto a spokojne, vyžarujúc prenádherný pokoj a neskalenú lásku.
Vznešený rytier začal zarazene uvažovať nad tým, ako je to možné, keď predsa prísediaci majú rovnakú možnosť nasýtiť sa. A tak mu svetlý posol, ktorý ho sprevádzal, začal vysvetľovať:
„V pekle sa každý snaží nabrať jedlo a vložiť si ho do vlastných úst, pretože takto sa všetci správali po celý život. Tu sa, naopak, snaží každý nabrať jedlo a s láskou nakŕmiť svojho suseda. A preto nikto nie je nikdy hladný.“
Budúcnosť každého z nás i budúcnosť celej Zeme závisí len od našej ústretovosti a lásky k blížnym. Nezabúdajme na to, pretože v tom spočíva kľúč od krajšej budúcnosti.
Po dlhom a hrdinskom živote dosiahol istý vznešený rytier večnosť. Mal sa dostať do Raja, no pretože bol zvedavý, požiadal, či by sa mohol ísť pozrieť najskôr do pekla.
Jeho prianie bolo splnené. Kráčajúc k zvolenému miestu, dostal sa do priestrannej sály. V strede bol prestretý stôl a na ňom misy plné vyberaných jedál. Len prísediaci, ktorí sedeli okolo stola, boli vychudnutí, bledí, s odpudzujúcim výrazom v tvárach.
„Ako je to možné?“ spýtal sa rytier. „Veď majú pred sebou toľko dobrého jedla!“
Dostal odpoveď:
„To je tak: keď sem niekto príde, dostane lyžicu, ktorou sa musí najesť. Táto lyžica je však dlhšia ako jeden meter a každý ju musí držať za koniec. Len tak je dovolené dávať jedlo do úst.“
Vznešený rytier sa zachvel. Osud týchto úbožiakov je strašný. Nech sa akokoľvek snažili, nedokázali si do úst vložiť ani jednu odrobinku.
Vznešený rytier už nechcel nič vidieť a prosil, aby sa smel vrátiť do Raja.
Tam naňho čakalo prekvapenie. Raj sa podobal nádhernej svetlej záhrade, plnej rozmanitého vtáctva, rastlín a harmonickej čistoty, ktorá všade vládla.
Kráčajúc ďalej prišiel do sály, ktorá sa podobala na tú v pekle. Uprostred nej stál stôl, obklopený zo všetkých strán ľuďmi a obložený vyberanými druhmi jedál a dobrôt. Aj títo ľudia mali len dlhé lyžice, ktorými si smeli naberať jedlo. Všetci prítomní však vyzerali sýto a spokojne, vyžarujúc prenádherný pokoj a neskalenú lásku.
Vznešený rytier začal zarazene uvažovať nad tým, ako je to možné, keď predsa prísediaci majú rovnakú možnosť nasýtiť sa. A tak mu svetlý posol, ktorý ho sprevádzal, začal vysvetľovať:
„V pekle sa každý snaží nabrať jedlo a vložiť si ho do vlastných úst, pretože takto sa všetci správali po celý život. Tu sa, naopak, snaží každý nabrať jedlo a s láskou nakŕmiť svojho suseda. A preto nikto nie je nikdy hladný.“
Budúcnosť každého z nás i budúcnosť celej Zeme závisí len od našej ústretovosti a lásky k blížnym. Nezabúdajme na to, pretože v tom spočíva kľúč od krajšej budúcnosti.
Naposledy upravil(a) othon777 dne stř 13 črc 2011 11:10, celkem upraveno 1 x.
-
wolf234
- Starší člen
- Příspěvky: 158
- Registrován: sob 18 říj 2008 12:47
- Bydliště: u pajkovačky
- Dostal: 9 poděkování
-
othon777
- Starší člen
- Příspěvky: 129
- Registrován: ned 28 lis 2010 17:36
- Dostal: 5 poděkování
Každý si všetko odpyká!
Každý si všetko odpyká!
Aj vy si tak ako mnohí iní myslíte, že si človek môže robiť v podstate beztrestne čo chce ak je natoľko „šikovný“, že ho pritom neprichytia? Ak sa dokáže vyhnúť tomu, aby bol postihnutý súčasnými zákonmi? Myslíte si, že ak je človek obdarený dostatočnou mierou takejto „šikovnosti“ môže naozaj beztrestne klamať, podvádzať, kradnúť, jednať nečestne, byť nespravodlivý a zlý voči iným ľuďom?
Áno, prax nám ukazuje, že sa to dá a mnohí ľudia takýmto spôsobom aj vskutku jednajú, ale naozaj si je možné myslieť, že takáto životná filozofia sa im môže „prepiecť“ skutočne beztrestne?
Pravda je však taká, že absolútne nikto z nás sa nemôže vyhnúť zákonitej nevyhnutnosti odpykania všetkého, čo spôsobil. Vo stvorení totiž jestvuje železný Zákon spätného účinku, pôsobením ktorého sa všetko v kruhu vracia naspäť k svojmu východisku. Nech už je to čokoľvek. Dobré, alebo zlé. Ovocie všetkého, čo sme vykonali sa ku nám po určitom čase zákonite navráti naspäť. A to skôr, alebo neskôr! Niečo ihneď a niečo trebárs aj po veľmi dlhej dobe. Absolútne nič sa však nestratí! Touto neomylnou Zákonitosťou sa zaručuje spravodlivosť! Tá vyššia! Bez tejto Zákonitosti by totiž bol pojem spravodlivosť v čisto ľudskom ponímaní a praktizovaní pojmom celkom prázdnym.
V hĺbke svojho vnútra však predsa len každý z nás jasne cíti, že nejaká Spravodlivosť musí existovať. A ona aj skutočne jestvuje a prejavuje sa prostredníctvom železného Zákona spätného účinku.
Stála nevyhnutnosť odpykávania všetkého, čo človek vykonal, či už svojimi činmi a slovami, alebo dokonca svojimi myšlienkami a citmi, stála nevyhnutnosť odpykávania absolútne všetkého, čo z nás vzišlo je ako reťaz, ktorá nás drží pevne prikovaných k našim predchádzajúcim činom. Je to reťaz, ktorej nemožno dovidieť konca. Reťaz, ku ktorej svojim zlým chcením neustále nadväzujeme ďalšie a ďalšie ohnivká.
No a v nikdy neustávajúcom kolobehu účinkov Zákonitosti, že všetko sa raz musí vrátiť naspäť k svojmu východisku, aby sa učinilo zadosť Vyššej Spravodlivosti je táto nevyhnutnosť stáleho odpykávania nevedomými ľuďmi subjektívne vnímaná ako nikdy nekončiaca reťaz malých i väčších nespravodlivostí a menšieho či väčšieho utrpenia. Nevedomí ľudia netušia, že všetko toto je iba ovocím našich vlastných činov, ktoré sa ku nám vracajú v železnej nevyhnutnosti odpykávania v Zákone opätovného návratu všetkého k svojmu východisku. Ovocie všetkých našich činov sa teda vracia naspäť k bodu, z ktorého povstalo, čiže k človeku samotnému. A takto to ide neustále a bez konca.
Dá sa však vyslobodiť z tohto nikdy nekončiaceho kolobehu? Z tohto nikdy nekončiaceho kolobehu neustálych, väčších alebo menších strastí? Je to vôbec možné?
Áno, je to možné, pričom existuje iba jedna jediná cesta a tou je ...dobré chcenie! Pevné, vážne, silné chcenie k dobru! Práve takýmto druhom chcenia totiž okamžite staviame konečný medzník v reťazi doteraz nikdy nekončiaceho, neustáleho bolestného odpykávania.
Jedine pevné chcenie k dobru môže teda určiť konečnú lehotu nevyhnutnosti nášho odpykávania. To však samozrejme neznamená, že všetky, našim predchádzajúcim nesprávnym jednaním vytvorené činy nám budú okamžite odpustené, len čo začneme s dobrým chcením.
Nie! Spravodlivosti musí byť učinené zadosť a všetko to zlé, čo sme spôsobili v minulosti musíme spätne prežiť sami na sebe a týmto spôsobom zaplatiť až do toho najmenšieho haliera. Tak to požaduje Vyššia Spravodlivosť!
Avšak aj keď sa našim dobrým chcením reťaz nášho bolestného odpykávania ihneď neskončí už to predsa len nie je reťaz bez konca. V diaľke sa nám už predsa len črtá jej koniec. Už nekráčame iba od menšieho utrpenia k utrpeniu väčšiemu. Už kráčame k vyslobodeniu! K vyslobodeniu z reťaze nevyhnutného odpykávania!
Pevné, vážne a silné dobré chcenie je teda cestou k nášmu vyslobodeniu! Dobré a ušľachtilé cítenie a myslenie, dobrá a ušľachtilá reč a jednanie sú cestou našej slobode. Cestou k spáse!
Miluj svojho blížneho, ako seba samého! V týchto slovách je skrytá veľká múdrosť, pretože všetko, čo robíme iným a ako s nimi jednáme sa napokon vráti ku nám samotným a to už podľa mnoho krát spomínanej Zákonitosti spätného návratu všetkého k svojmu východisku. Všetko, čo teda robíme pre našich blížnych, robíme v skutočnosti iba sami pre seba! Takto možno chápať krok k dobrému chceniu.
Kto ho učiní dospeje k vyslobodeniu, k mieru, k šťastiu a k Svetlu. Kto ho neučiní zostane navždy spútaný reťazou neustáleho odpykávania, až sa v nej, ako v nikdy nekončiacom kolotoči utrpenia uštve na smrť. Na smrť nie len v zmysle telesnom, ale čo je omnoho horšie, i v duchovnom.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Aj vy si tak ako mnohí iní myslíte, že si človek môže robiť v podstate beztrestne čo chce ak je natoľko „šikovný“, že ho pritom neprichytia? Ak sa dokáže vyhnúť tomu, aby bol postihnutý súčasnými zákonmi? Myslíte si, že ak je človek obdarený dostatočnou mierou takejto „šikovnosti“ môže naozaj beztrestne klamať, podvádzať, kradnúť, jednať nečestne, byť nespravodlivý a zlý voči iným ľuďom?
Áno, prax nám ukazuje, že sa to dá a mnohí ľudia takýmto spôsobom aj vskutku jednajú, ale naozaj si je možné myslieť, že takáto životná filozofia sa im môže „prepiecť“ skutočne beztrestne?
Pravda je však taká, že absolútne nikto z nás sa nemôže vyhnúť zákonitej nevyhnutnosti odpykania všetkého, čo spôsobil. Vo stvorení totiž jestvuje železný Zákon spätného účinku, pôsobením ktorého sa všetko v kruhu vracia naspäť k svojmu východisku. Nech už je to čokoľvek. Dobré, alebo zlé. Ovocie všetkého, čo sme vykonali sa ku nám po určitom čase zákonite navráti naspäť. A to skôr, alebo neskôr! Niečo ihneď a niečo trebárs aj po veľmi dlhej dobe. Absolútne nič sa však nestratí! Touto neomylnou Zákonitosťou sa zaručuje spravodlivosť! Tá vyššia! Bez tejto Zákonitosti by totiž bol pojem spravodlivosť v čisto ľudskom ponímaní a praktizovaní pojmom celkom prázdnym.
V hĺbke svojho vnútra však predsa len každý z nás jasne cíti, že nejaká Spravodlivosť musí existovať. A ona aj skutočne jestvuje a prejavuje sa prostredníctvom železného Zákona spätného účinku.
Stála nevyhnutnosť odpykávania všetkého, čo človek vykonal, či už svojimi činmi a slovami, alebo dokonca svojimi myšlienkami a citmi, stála nevyhnutnosť odpykávania absolútne všetkého, čo z nás vzišlo je ako reťaz, ktorá nás drží pevne prikovaných k našim predchádzajúcim činom. Je to reťaz, ktorej nemožno dovidieť konca. Reťaz, ku ktorej svojim zlým chcením neustále nadväzujeme ďalšie a ďalšie ohnivká.
No a v nikdy neustávajúcom kolobehu účinkov Zákonitosti, že všetko sa raz musí vrátiť naspäť k svojmu východisku, aby sa učinilo zadosť Vyššej Spravodlivosti je táto nevyhnutnosť stáleho odpykávania nevedomými ľuďmi subjektívne vnímaná ako nikdy nekončiaca reťaz malých i väčších nespravodlivostí a menšieho či väčšieho utrpenia. Nevedomí ľudia netušia, že všetko toto je iba ovocím našich vlastných činov, ktoré sa ku nám vracajú v železnej nevyhnutnosti odpykávania v Zákone opätovného návratu všetkého k svojmu východisku. Ovocie všetkých našich činov sa teda vracia naspäť k bodu, z ktorého povstalo, čiže k človeku samotnému. A takto to ide neustále a bez konca.
Dá sa však vyslobodiť z tohto nikdy nekončiaceho kolobehu? Z tohto nikdy nekončiaceho kolobehu neustálych, väčších alebo menších strastí? Je to vôbec možné?
Áno, je to možné, pričom existuje iba jedna jediná cesta a tou je ...dobré chcenie! Pevné, vážne, silné chcenie k dobru! Práve takýmto druhom chcenia totiž okamžite staviame konečný medzník v reťazi doteraz nikdy nekončiaceho, neustáleho bolestného odpykávania.
Jedine pevné chcenie k dobru môže teda určiť konečnú lehotu nevyhnutnosti nášho odpykávania. To však samozrejme neznamená, že všetky, našim predchádzajúcim nesprávnym jednaním vytvorené činy nám budú okamžite odpustené, len čo začneme s dobrým chcením.
Nie! Spravodlivosti musí byť učinené zadosť a všetko to zlé, čo sme spôsobili v minulosti musíme spätne prežiť sami na sebe a týmto spôsobom zaplatiť až do toho najmenšieho haliera. Tak to požaduje Vyššia Spravodlivosť!
Avšak aj keď sa našim dobrým chcením reťaz nášho bolestného odpykávania ihneď neskončí už to predsa len nie je reťaz bez konca. V diaľke sa nám už predsa len črtá jej koniec. Už nekráčame iba od menšieho utrpenia k utrpeniu väčšiemu. Už kráčame k vyslobodeniu! K vyslobodeniu z reťaze nevyhnutného odpykávania!
Pevné, vážne a silné dobré chcenie je teda cestou k nášmu vyslobodeniu! Dobré a ušľachtilé cítenie a myslenie, dobrá a ušľachtilá reč a jednanie sú cestou našej slobode. Cestou k spáse!
Miluj svojho blížneho, ako seba samého! V týchto slovách je skrytá veľká múdrosť, pretože všetko, čo robíme iným a ako s nimi jednáme sa napokon vráti ku nám samotným a to už podľa mnoho krát spomínanej Zákonitosti spätného návratu všetkého k svojmu východisku. Všetko, čo teda robíme pre našich blížnych, robíme v skutočnosti iba sami pre seba! Takto možno chápať krok k dobrému chceniu.
Kto ho učiní dospeje k vyslobodeniu, k mieru, k šťastiu a k Svetlu. Kto ho neučiní zostane navždy spútaný reťazou neustáleho odpykávania, až sa v nej, ako v nikdy nekončiacom kolotoči utrpenia uštve na smrť. Na smrť nie len v zmysle telesnom, ale čo je omnoho horšie, i v duchovnom.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
-
jarda ovčák
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 1252
- Registrován: čtv 19 lis 2009 9:24
- Bydliště: Svitavy
- Dal: 9 poděkování
- Dostal: 98 poděkování
MNO..
Nikdo si nic neodpyká.Jak jinak si vysvětlit současné status quo všech podvodníků, vohnoutů, vládních prevítů a všech úředních darebáků, zkorumpovaných idiotů a nenažraných obchodníků, demoralizovaných ovčanů......
To je naše zbožné přání, aby spravedlnost měla koule, aby se potrestalo, co třeba..... aby boží trest padnul komu padni.
Tak to prostě nefunguje, páč kdyby ano, tak bychom se divili. kdos bez viny......
Nemohu se orientovat ve všech zákonech , byl bych blb. Nezajímají mne zákony a ani se jimi nechci řídit. Pro mne je důležité desatero přikázání, které sice mnozí považují za křesťanské, ovšem bylo ukradeno židům, ostatně jako polovic bible. Je mi ukradené, kterému bohu bylo zasvěceno, ale připadá mi geniální. Jednoduché, účinné a jednoznačné. Netřeba brát do důsledků tresty, které byly drsné a poplatné své době, npř upálení, ukamenování, ukřižování nebo pověšení za vnitřnosti či přeřezání žil.
Pokud bychom hodnotili tehdejší trestní výkony, byly by na stejném stupni humálnosti jako protějšek od muslimského práva šaríja.
Pokud má přijít spravedlnost, proč už nepřišla.... Pokud má přijít světlo, kde sakra vězí....Jak to, že statisíce neřádů chodí s klidným svědomím po zemi a nikde nic....
Někde bude renonc. Když nemáš v duši klid, lásku a toleranci k bližním a v ruce sukovici na neřády, pak ti stejně nic nepomůže.Boží spravedlnost určitě nee
To je naše zbožné přání, aby spravedlnost měla koule, aby se potrestalo, co třeba..... aby boží trest padnul komu padni.
Tak to prostě nefunguje, páč kdyby ano, tak bychom se divili. kdos bez viny......
Nemohu se orientovat ve všech zákonech , byl bych blb. Nezajímají mne zákony a ani se jimi nechci řídit. Pro mne je důležité desatero přikázání, které sice mnozí považují za křesťanské, ovšem bylo ukradeno židům, ostatně jako polovic bible. Je mi ukradené, kterému bohu bylo zasvěceno, ale připadá mi geniální. Jednoduché, účinné a jednoznačné. Netřeba brát do důsledků tresty, které byly drsné a poplatné své době, npř upálení, ukamenování, ukřižování nebo pověšení za vnitřnosti či přeřezání žil.
Pokud bychom hodnotili tehdejší trestní výkony, byly by na stejném stupni humálnosti jako protějšek od muslimského práva šaríja.
Pokud má přijít spravedlnost, proč už nepřišla.... Pokud má přijít světlo, kde sakra vězí....Jak to, že statisíce neřádů chodí s klidným svědomím po zemi a nikde nic....
Někde bude renonc. Když nemáš v duši klid, lásku a toleranci k bližním a v ruce sukovici na neřády, pak ti stejně nic nepomůže.Boží spravedlnost určitě nee
-
Palo
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 4207
- Registrován: úte 08 srp 2006 18:01
- Bydliště: Brno
- Dal: 41 poděkování
- Dostal: 451 poděkování
- Kontaktovat uživatele:
Re: MNO..
No je to tak... Snad vím, co je dobrý a pokud mě bude někdo vykládat o nějakých zákonech - že tohle a táhmleho, tak zastřelit a bude klid. A věřim, že i přes to "půjdu do nebe"jarda ovčák píše:Nezajímají mne zákony a ani se jimi nechci řídit.
Ta kuš, co si pořídil jeden člen našeho fóra, se mi extrémně líbí, tichá, silná, plechovku proletí zkrz - ideální.
Nemáme žádnou vládu, jen nepostižitelnou mafii.
Co si můžeš ověřit, si ověř. Ulhaných byznysmanů jsou hromady.
Co si můžeš ověřit, si ověř. Ulhaných byznysmanů jsou hromady.
-
martin11
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 4090
- Registrován: čtv 17 led 2008 16:08
- Dal: 384 poděkování
- Dostal: 243 poděkování
-
othon777
- Starší člen
- Příspěvky: 129
- Registrován: ned 28 lis 2010 17:36
- Dostal: 5 poděkování
Zlatá stredná cesta
Zlatá stredná cesta
To správne je stred. Zlatá stredná cesta. Ľudia však majú tendenciu upadať do rôznych extrémov, ktoré sú škodlivé. A práve v takýchto škodlivých extrémoch sa pohybuje aj ľudské vnímanie mnohých skutočností, súvisiacich s veľkolepým pojmom Boh.
Začnem svedectvom jedného človeka: Keď som si začal v mladosti čítať Bibliu a zistil som, aké ma Stvoriteľ požiadavky na človeka uvedomil som si, že i pri všetkej svojej snahe takým nie som. Prenikol mnou strach a úzkosť. Strach zo zatratenia a z toho, že neprejdem posledným súdom, pretože nebudem dostatočne dobrý.
Vnútorne som zápasil sám so sebou, ale nezriekol som sa viery v Stvoriteľa tak, ako mnohí iní, ktorí túto dilemu poznania vlastnej nedostatočnosti vyriešili navždy a definitívne práve zavrhnutím viery.
Na svojej duchovnej ceste som sa nakoniec stretol s ľuďmi, ktorí zo mňa napokon dokázali sňať toto ťaživé bremeno a ukázali mi, že všetko je úplne inak. Že spasení sme vlastne už boli a to obeťou Ježiša Krista. Že už nič viac nám netreba. Stačí, aby sme iba jednoducho prijali túto obetu a uvedomili si vlastné spasenie.
Človek teda vždy zostáva hriešnym a svojimi silami nemôže nikdy dospieť k spáse. Cesta k spáse vedie jedine cez prijatie obety Krista, ktorá predstavuje akt Lásky Najvyššieho. Toto poznanie ma oslobodilo od ťažoby a úzkosti, ktorú som dovtedy cítil a ja som sa stal slobodným. Slobodným nie zrieknutím sa Stvoriteľa, ale prijatím jeho Lásky.
Toľko zo svedectva jedného človeka. Položme si však teraz zopár otázok: Je tento človek slobodný naozaj a nie iba fiktívne? Nie je jeho domnelé oslobodenie, ktoré získal, iba upadnutím do ďalšieho škodlivého extrému? Neboli náhodou ním pociťované predchádzajúce obavy, strach a úzkosť iba nahradené ďalším extrémom a to mäkkosťou, ba až určitou benevolentnosťou všetko odpúšťajúcej Lásky? Nekonzervuje takéto chápanie Božej Lásky naše chyby a nedostatky, na ktorých odstránení by sme mali intenzívne pracovať?
Vyššie uvedený výklad Lásky Stvoriteľa, ktorý je vlastný väčšine súčasných kresťanských cirkví akoby definitívne negoval, ba dokonca navždy odstránil iný dôležitý princíp, prináležiaci Stvoriteľovi, a to princíp prísnej a neúplatnej Spravodlivosti.
Kristus, ako je známe, však neprišiel nič rušiť a to ani len čiarku zo Zákona! Priniesol na Zem poznanie veľkosti Lásky Najvyššieho avšak bez toho, že by pri tom negoval, odstránil alebo poprel súcnosť Jeho dôslednej, neomylnej a prísnej Spravodlivosti.
Posolstvo Stvoriteľa k človeku sa nachádza v Starom a Novom zákone. V jednom sa hovorí prevažne o Spravodlivosti a v druhom zase o Láske. To pravé však môže vyvstať iba z harmónie a súladu oboch! To pravé sa teda nachádza presne v strede! Je to zlatá stredná cesta harmonického súladu Lásky a Spravodlivosti. Súladu Spravodlivosti a Lásky! Jedno nemôže byť bez druhého!
Prísny dôraz na Spravodlivosť preto vzbudzuje úzkosť a strach, kým zase prílišný dôraz na Lásku vytvára v ľuďoch mäkké a ospanlivé zátišie istej spásy a má za následok lenivosť v odstraňovaní vlastných chýb a nedostatkov, či dokonca tieto chyby a nedostatky priamo konzervuje. A to onou známou okrídlenou vetou, že veď predsa všetci sme hriešni.
Skutočnosť je ale úplne iná! Krásne reči kresťanských cirkví o všetko odpúšťajúcej Láske Stvoriteľa, ktorá sa za nás obetovala na kríži a ktorú stačí iba prijať a budeme spasení sú výmyslom! Sú niečím, čo nadbieha ľudskej pohodlnosti a duchovnej lenivosti. Sú niečím, čo cirkvám práve kvôli podporovaniu takejto duchovnej lenivosti privádza tisíce veriacich. Avšak privádza ich iba k cirkám a nie k Bohu! Nie k Bohu, ktorý bol a navždy zostane nerozlučiteľnou jednotou Spravodlivosti a Lásky!
Preč preto so všetkou duchovnou lenivosťou a škodlivým klamom istej spásy. Veľká, neúplatná a prísna Spravodlivosť Pána požaduje čin! Požaduje tú najvyššiu snahu človeka o dobro a o život podľa zásad, ktoré boli dané ľudstvu v Desatore a v Kristovom Posolstve. Požaduje vážnu snahu o odstránenie všetkých svojich chýb a nedostatkov. Vážnu a neutíchajúcu snahu stať sa takým človekom, ako je to požadované Vôľou Najvyššieho.
A iba tam, kde bude práve takéto chcenie, iba tam môže byť potom Božou Láskou k tomuto chceniu pridaný práve taký diel milosti, ktorý bude ešte potrebný k spáse človeka.
Ak bolo kedysi zo Svetla smerom k zemi zvestované: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“, neznamenalo to nič iného, ako pokoj a požehnanie všetkým ľuďom, ktorí v sebe prechovávajú pevné chcenie k dobru.
A vskutku je to tak! Všetka pomoc, požehnanie, všetka podpora, milosť a ochrana veľkého, vševládneho Boha prúdi iba k tým, ktorí sa poctivo snažia byť pravými ľuďmi. Takými ľuďmi, ako je to chcené zhora. Ľuďmi, ktorí zápasia s vlastnými chybami a zo všetkých svojich síl sa snažia žiť podľa Vôle Najvyššieho. Iba takéto vážne a poctivé snaženie môže nájsť milosť v očiach Pána. Iba ono je pravou cestou k spáse.
Kde však takéhoto vážneho úsilia niet, kde sa to ľuďom urobilo pohodlné tvrdením, že Kristus nás už všetkých spasil a nám túto skutočnosť stačí iba prijať a toto bez akejkoľvek ďalšej snahy, ako to chápe väčšina cirkevne veriacich, kde klamlivá istota vlastnej spásy príjemne uspáva k duchovnej lenivosti, tam žiaľ nemôže byť nijakého spasenia, pretože bez práce predsa nemôžu byť koláče. A tak nemôže byť a ani niet nijakej spásy bez intenzívnej duchovnej práce na zmene seba samého k lepšiemu.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
To správne je stred. Zlatá stredná cesta. Ľudia však majú tendenciu upadať do rôznych extrémov, ktoré sú škodlivé. A práve v takýchto škodlivých extrémoch sa pohybuje aj ľudské vnímanie mnohých skutočností, súvisiacich s veľkolepým pojmom Boh.
Začnem svedectvom jedného človeka: Keď som si začal v mladosti čítať Bibliu a zistil som, aké ma Stvoriteľ požiadavky na človeka uvedomil som si, že i pri všetkej svojej snahe takým nie som. Prenikol mnou strach a úzkosť. Strach zo zatratenia a z toho, že neprejdem posledným súdom, pretože nebudem dostatočne dobrý.
Vnútorne som zápasil sám so sebou, ale nezriekol som sa viery v Stvoriteľa tak, ako mnohí iní, ktorí túto dilemu poznania vlastnej nedostatočnosti vyriešili navždy a definitívne práve zavrhnutím viery.
Na svojej duchovnej ceste som sa nakoniec stretol s ľuďmi, ktorí zo mňa napokon dokázali sňať toto ťaživé bremeno a ukázali mi, že všetko je úplne inak. Že spasení sme vlastne už boli a to obeťou Ježiša Krista. Že už nič viac nám netreba. Stačí, aby sme iba jednoducho prijali túto obetu a uvedomili si vlastné spasenie.
Človek teda vždy zostáva hriešnym a svojimi silami nemôže nikdy dospieť k spáse. Cesta k spáse vedie jedine cez prijatie obety Krista, ktorá predstavuje akt Lásky Najvyššieho. Toto poznanie ma oslobodilo od ťažoby a úzkosti, ktorú som dovtedy cítil a ja som sa stal slobodným. Slobodným nie zrieknutím sa Stvoriteľa, ale prijatím jeho Lásky.
Toľko zo svedectva jedného človeka. Položme si však teraz zopár otázok: Je tento človek slobodný naozaj a nie iba fiktívne? Nie je jeho domnelé oslobodenie, ktoré získal, iba upadnutím do ďalšieho škodlivého extrému? Neboli náhodou ním pociťované predchádzajúce obavy, strach a úzkosť iba nahradené ďalším extrémom a to mäkkosťou, ba až určitou benevolentnosťou všetko odpúšťajúcej Lásky? Nekonzervuje takéto chápanie Božej Lásky naše chyby a nedostatky, na ktorých odstránení by sme mali intenzívne pracovať?
Vyššie uvedený výklad Lásky Stvoriteľa, ktorý je vlastný väčšine súčasných kresťanských cirkví akoby definitívne negoval, ba dokonca navždy odstránil iný dôležitý princíp, prináležiaci Stvoriteľovi, a to princíp prísnej a neúplatnej Spravodlivosti.
Kristus, ako je známe, však neprišiel nič rušiť a to ani len čiarku zo Zákona! Priniesol na Zem poznanie veľkosti Lásky Najvyššieho avšak bez toho, že by pri tom negoval, odstránil alebo poprel súcnosť Jeho dôslednej, neomylnej a prísnej Spravodlivosti.
Posolstvo Stvoriteľa k človeku sa nachádza v Starom a Novom zákone. V jednom sa hovorí prevažne o Spravodlivosti a v druhom zase o Láske. To pravé však môže vyvstať iba z harmónie a súladu oboch! To pravé sa teda nachádza presne v strede! Je to zlatá stredná cesta harmonického súladu Lásky a Spravodlivosti. Súladu Spravodlivosti a Lásky! Jedno nemôže byť bez druhého!
Prísny dôraz na Spravodlivosť preto vzbudzuje úzkosť a strach, kým zase prílišný dôraz na Lásku vytvára v ľuďoch mäkké a ospanlivé zátišie istej spásy a má za následok lenivosť v odstraňovaní vlastných chýb a nedostatkov, či dokonca tieto chyby a nedostatky priamo konzervuje. A to onou známou okrídlenou vetou, že veď predsa všetci sme hriešni.
Skutočnosť je ale úplne iná! Krásne reči kresťanských cirkví o všetko odpúšťajúcej Láske Stvoriteľa, ktorá sa za nás obetovala na kríži a ktorú stačí iba prijať a budeme spasení sú výmyslom! Sú niečím, čo nadbieha ľudskej pohodlnosti a duchovnej lenivosti. Sú niečím, čo cirkvám práve kvôli podporovaniu takejto duchovnej lenivosti privádza tisíce veriacich. Avšak privádza ich iba k cirkám a nie k Bohu! Nie k Bohu, ktorý bol a navždy zostane nerozlučiteľnou jednotou Spravodlivosti a Lásky!
Preč preto so všetkou duchovnou lenivosťou a škodlivým klamom istej spásy. Veľká, neúplatná a prísna Spravodlivosť Pána požaduje čin! Požaduje tú najvyššiu snahu človeka o dobro a o život podľa zásad, ktoré boli dané ľudstvu v Desatore a v Kristovom Posolstve. Požaduje vážnu snahu o odstránenie všetkých svojich chýb a nedostatkov. Vážnu a neutíchajúcu snahu stať sa takým človekom, ako je to požadované Vôľou Najvyššieho.
A iba tam, kde bude práve takéto chcenie, iba tam môže byť potom Božou Láskou k tomuto chceniu pridaný práve taký diel milosti, ktorý bude ešte potrebný k spáse človeka.
Ak bolo kedysi zo Svetla smerom k zemi zvestované: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“, neznamenalo to nič iného, ako pokoj a požehnanie všetkým ľuďom, ktorí v sebe prechovávajú pevné chcenie k dobru.
A vskutku je to tak! Všetka pomoc, požehnanie, všetka podpora, milosť a ochrana veľkého, vševládneho Boha prúdi iba k tým, ktorí sa poctivo snažia byť pravými ľuďmi. Takými ľuďmi, ako je to chcené zhora. Ľuďmi, ktorí zápasia s vlastnými chybami a zo všetkých svojich síl sa snažia žiť podľa Vôle Najvyššieho. Iba takéto vážne a poctivé snaženie môže nájsť milosť v očiach Pána. Iba ono je pravou cestou k spáse.
Kde však takéhoto vážneho úsilia niet, kde sa to ľuďom urobilo pohodlné tvrdením, že Kristus nás už všetkých spasil a nám túto skutočnosť stačí iba prijať a toto bez akejkoľvek ďalšej snahy, ako to chápe väčšina cirkevne veriacich, kde klamlivá istota vlastnej spásy príjemne uspáva k duchovnej lenivosti, tam žiaľ nemôže byť nijakého spasenia, pretože bez práce predsa nemôžu byť koláče. A tak nemôže byť a ani niet nijakej spásy bez intenzívnej duchovnej práce na zmene seba samého k lepšiemu.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
-
Slavek Krepelka
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 6292
- Registrován: ned 07 bře 2010 3:35
- Bydliště: Ottawa, Canada, dočas. Praha
- Dal: 2432 poděkování
- Dostal: 3249 poděkování
Re: Zlatá stredná cesta
Základním axiomem křesťanského boha je perfektnost a neomylnost. Lidi prý tento bůh stvořil k obrazu svému. Nakonec to prý spravedlivě pohamtal potopou jak malé dítě nepodařené bábovičky, včetně nevinného zvířectva, protože se mu to nepovedlo, a i ta potopa nebyla zcela úspěšná. Jak píše Gewo a já už jsem si tohle taky dávno probral, je to celý politický podfuk kliky světových mafiánů.othon777 píše:Zlatá stredná cesta..... Vnútorne som zápasil sám so sebou, ale nezriekol som sa viery v Stvoriteľa tak, ako mnohí iní, ktorí túto dilemu poznania vlastnej nedostatočnosti vyriešili navždy a definitívne práve zavrhnutím viery.
Jo, a s tím vykoupením lidských hříchů Kristem je to jenom alibismus a taky pěkná blbost. To dává volné pole působnosti čemukoliv. Kdyby v tom celým Saulově učení nebyl takový bordel, bylo by to snad jasnější i slabším náturám. Bordel v tom je, aby se s tím dali manipulovat ovčani. Kterej kněz kdy svůju chléb vezdejší dobýval v potu tváře, he? Zlatá střední cesta je vyžraná a po zlatě ani památky, jenom zvůle.
Ahoj, Slávek.
Je-li tvá přítomnost ve výhni okolností, vyuč se kovářem své budoucnosti.
-
huhu
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 980
- Registrován: ned 02 led 2011 17:48
- Dal: 107 poděkování
- Dostal: 23 poděkování
- Kontaktovat uživatele:
gold way
sakra chlapi , o nestačí zveřejnit zdroj původců vašich myšlenek ?
odkaz na google hledání
--------------------------------
jsem to trchu učesal
odkaz na google hledání
--------------------------------
jsem to trchu učesal
Naposledy upravil(a) huhu dne ned 04 zář 2011 17:25, celkem upraveno 3 x.
-
Slavek Krepelka
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 6292
- Registrován: ned 07 bře 2010 3:35
- Bydliště: Ottawa, Canada, dočas. Praha
- Dal: 2432 poděkování
- Dostal: 3249 poděkování
Re: gold way
Nazdar Huhu, odkazy by byly skutečně daleko víc na místě.huhu píše:http://www.google.cz/.........
teda jako že velká omluva za ten odkaz , ale od jisté doby nemám tinyurl rád sakra chlapi, nestačí zveřejnit zdroj původců vašich myšlenek ?
S tím středem je to poněkud tragikomické. Všechny procesy v tomto světě na které narazíme probíhají jako vlnění. Vše nějak osciluje kolem nějakých os, které samotné jsou zase vlnité a oscilující. Jaká zlatá střední cesta? To byla do značné míry i doba temna, jinak známá jako středověk, a teprve extrém revolucí tuto "zlatou střední cestu" vykopl ze sedla, jenom aby se jiněkdo, komu to vyhovuje, stále pokoušel znovu nastolit v plné síle všeobecnnou techno-sociální negramotnost a otroctví většiny. Vždyť skrz to jdeme neustále
Místo kooperace jenom buzerace. Do prdele se zlatou střední cestou! Smrdí stagnací a je nepřirozená zákonitostem universu. Historicky pak vyhovuje jenom drtivé menšině parazitující na populaci. Snad si zkusme Voskovec-Werich ..... Strejček vůl a teta kráva.... Takže odkaz páč tohle je z cizí hlavy.http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/j ... temid=3249
Ahoj, Slávek.
Je-li tvá přítomnost ve výhni okolností, vyuč se kovářem své budoucnosti.
-
huhu
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 980
- Registrován: ned 02 led 2011 17:48
- Dal: 107 poděkování
- Dostal: 23 poděkování
- Kontaktovat uživatele:
rere goldway
To sis Slávku snad objednal ....
Jeden den je v Ikei bomba a druhý den toto :
http://zpravy.idnes.cz/vojaci-chteji-no ... _domaci_js
Jeden den je v Ikei bomba a druhý den toto :
http://zpravy.idnes.cz/vojaci-chteji-no ... _domaci_js
-
jarda ovčák
- Zasloužilý člen
- Příspěvky: 1252
- Registrován: čtv 19 lis 2009 9:24
- Bydliště: Svitavy
- Dal: 9 poděkování
- Dostal: 98 poděkování
mno....
Okleštování osobních svobod jednotlivce je jedinou možnou cestou, kterak současný systém udržet u moci. Rušení mobilních sítí, dopravní autoudavačství, čipováníé lidí a kopec dalších jsou namířeny proti jednotlivci, i když občas slyším zvratek, že bezůhoný se nemusí ničeho bát. Nechci, aby stroje zaznamenávaly každé moje slovo, myšlenku, s kterou se podělím pouze s tím, kdo za to stojí. Šmírování telekomunikací je hnus a ještě nikdy nikomu nepomohlo, Žádnej zločin nebyl odhalen.
K bohu našemu všemohoucímu:Kde doprdele byl ten bůh, když o dvě dědiny dál jakási krůta zamordovala čtyři děti??? V které boží prdeli se štáral, když nedokázal zabránit téhle hrůze???
že bude jejich duše spasena??? no jasně že jo, kor když se to nedá potvrdit.
Nepřipadá mi tedy, že by ten křestanskej bůh byl nějaký terno, páč se nedokáže vyrovnat s elementárníma problémama. Jak mohl stvořit svět, když není štondt poradit si s mordem. Já tam bejt, tak si s tím poradím jako prd a to nejsem bůh ani všemohoucí. Jenže bůh je nejen všemohoucí, ale i všudepřítomný a ...... nic.
Bejt já všudypřítomný, baba by dostala po hřbetě, ev po hubě a děcka by žilii dál. Kde je himl ta cheba??? Přeci nejsem schopnější neb kreativnější než bůh..........
K čemu teda je, když nepomůže????
Aby nepomáhal..........
K bohu našemu všemohoucímu:Kde doprdele byl ten bůh, když o dvě dědiny dál jakási krůta zamordovala čtyři děti??? V které boží prdeli se štáral, když nedokázal zabránit téhle hrůze???
že bude jejich duše spasena??? no jasně že jo, kor když se to nedá potvrdit.
Nepřipadá mi tedy, že by ten křestanskej bůh byl nějaký terno, páč se nedokáže vyrovnat s elementárníma problémama. Jak mohl stvořit svět, když není štondt poradit si s mordem. Já tam bejt, tak si s tím poradím jako prd a to nejsem bůh ani všemohoucí. Jenže bůh je nejen všemohoucí, ale i všudepřítomný a ...... nic.
Bejt já všudypřítomný, baba by dostala po hřbetě, ev po hubě a děcka by žilii dál. Kde je himl ta cheba??? Přeci nejsem schopnější neb kreativnější než bůh..........
K čemu teda je, když nepomůže????
Aby nepomáhal..........