Meg-diskuze

Vše o alternativních zdrojích energie.

Moderátor: rival

Odpovědět
Uživatelský avatar
Waldes
Zasloužilý člen
Příspěvky: 460
Registrován: pon 22 kvě 2006 20:52
Bydliště: planeta Zem, Slovensko
Dal: 262 poděkování
Dostal: 43 poděkování
Kontaktovat uživatele:

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Waldes »

V podstate sa s tým čo si povedal dá súhlasiť, podobne uvažujem ja a dokonca aj lajoš sa tu tuším podobne vyjadril, jav by sa mal prejaviť s akýmkoľvek materiálom jadra, o čom vlastne svedčí aj môj experiment niekedy z 2000 roku na feritovom jadre som nameral účinnosť okolo 1, čo ale ako vieme, že je problém urobiť menič aj s účinnosťou 60-70% je podľa mňa úspech. Rozdiel s kvalitným materiálom bude len v účinnosti, je rozdiel rozkmitať pri určitom príkone 0,15 Tesla alebo 1,5 Tesla. Čo sa toho tvojho spolužiaka týka on asi nepríde na náš zraz ale nezapožičal by ho ? V najhoršom prípade mu to rozchodíme ... Ono niečo urobiť tak aby to nechodilo nieje problém ...

Waldes.
Naposledy upravil(a) Waldes dne pát 05 dub 2013 22:34, celkem upraveno 1 x.


Nieje nič nové, len zabudnuté ...
Akord
Zasloužilý člen
Příspěvky: 3133
Registrován: stř 24 led 2007 0:52
Dal: 5 poděkování
Dostal: 28 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Akord »

Rovnako je aj problém urobiť niečo, čo nemôže chodiť z principiálnych dôvodov. Ak niekto poriadne nepochopil, ako funguje trafo, tak nemôže pochopiť, ani prečo MEG nefunguje.
Neviem, či tu na fóre je niekto, kto do patrične hlbokých dôsledkov chápe, prečo bežné trafo funguje. To, čo sa píše v bežnej fyzike vrátane vysokoškolskej je väčšinou iba čaj z handry, iba niekde sú popísané súvislosti, ako sa patrí, a polopate som to ešte pokope nevidel. Niečo som sa pokúsil naznačiť aj tu na fóre, ale myslím, že sa na to nikto nechytil.

V prvom rade treba totiž zabudnúť na nejaké cievky a závity, a treba pozerať najprv na to, čo vlastne sa v trafe deje. Že trafu je úplne jedno, ktoré vinutie do jadra(aj vzduchového) energiu dodáva, a ktoré ju odoberá, nie je medzi nimi žiaden rozdiel. A že nie závity tvoria tú indukčnosť, ale prostredie/jadro, ktoré tie závity obopínajú(aj keď je to vzduch). Ďalšia vec je, že permeabilitu treba chápať ako funkciu H, a nie ako konštantu. Toto popierajú aj seriózni fyzici, tvrdia, že H k tomu nepotrebujú. Permeabilita nie je nekonštantná preto, že materiál je nelineárny, a nejde o tú nekonštantnosť. Aj keď by bola hysterézna slučka ideálna ako priamka pod uhlom 45 st, aj tak bude permeabilita vystupovať ako funkcia H, a nie ako konštanta. Magnetizačný prúd preto možno pri ideálnom feromagnetiku s vysokou permeabilitou zanedbať, a jeho veľkosť bude zanedbateľná v porovnaní so zaťažovacím prúdom. Slúži iba na uvedenie materiálu do stavu pohotovosti akumulovať a odovzdávať energiu. Slúži na to, aby permeabilita práve nebola číselná konštanta, ale išlo o funkčnú závislosť na H (ktorá už môže byť konštantná, preto sa aj permeabilita zdá byť konštanta). Väčšina ľudí si magnetizačnú zložku prúdu mieša s celkovým prúdom, ktorý tečie vo vinutí. Idealizované trafo má magnetizačný prúd (jadra) tak malý, že impedancia, indukčnosť primárneho vinutia je aj pri pár závitoch vysoká. Ak by sme aj základné počty závitov odvodili od limitného
nasýtenia materiálu.
Presycovanie jadra jednosmerným tokom magnetu vytvára iba harmonické zložky a ďalšie nelinearity, čo to ďalej komplikujú, a človeku, ktorý nemá zažité klasické trafo nejde dať na to rozumnú odpoveď, kým prídem na koniec, "zabudne", čo som povedal na začiatku.
Lepšie je sa sústrediť na energetickú bilanciu, tam to ide zmerať pomerne ľahko, hlavne ak sa zvolí správny prístup, hoci sa už aj pár inžinierov predviedlo, že nevie merať neharmonický výkon.

Myslím, že sa kamarát tým nebude predvádzať, dosť sme si o tom porozprávali, poznáme sa veľmi dobre, obaja sa opakujem aj dobre vyznáme v elektrotechnike, ctíme logiku a kritické myslenie z obidvoch strán, a uznal moje argumenty, že ide o podfuk. Meranie nepustí, zatiaľ podľa mňa neeexistuje ani jedno vierohodné meranie, kde by prítomní dali aspoň najavo, že vedia čo merajú, a nerobili pritom okaté školácke chyby. Už len z toho, čím a ako merajú sa dá spoľahlivo usúdiť, či vedia, alebo nevedia, čo merajú.
V prípade Megu z N.Paky doteraz neverifikovali svoje meranie, ak nevedia merať, tak je úplne jedno, aký materiál použili. 100x opakovaná lož sa nemôže stať pravdou, podobne, ako nemôže byť 100 rôznych právd, vo fyzike to vyrieši jediné objektívne meranie.

S účinnosťami meničov to tak nie je, ako hovoríš, nemal by som veľký problém urobiť účinnosť 95 aj viac %, pokiaľ by som sa sústredil na účinnosť, a nepozeral na cenu, veľkosť a ďalšie veci. Urobil som 95% alternátor 10kW, menič je po určitej stránke aj jednoduchší, zvlášť, keď nie je požiadavka napríklad na merný výkon. S dnešnými amorfnými plechmi (mal som doma takú vzorku) išlo v pohode urobiť trafo menšie, než 100W s účinosťou nad 95% pri niekoľko kHz. To sa potom ľahko pletie ľudí, ako s tým koňom "ešte deň by stačilo, a bol by som ho odnaučil žrať celkom".


Uživatelský avatar
Slavek Krepelka
Zasloužilý člen
Příspěvky: 6292
Registrován: ned 07 bře 2010 3:35
Bydliště: Ottawa, Canada, dočas. Praha
Dal: 2432 poděkování
Dostal: 3249 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Slavek Krepelka »

Waldes píše: ... na feritovom jadre som nameral účinnosť okolo 1, čo ale ako vieme, že je problém urobiť menič aj s účinnosťou 60-70% je podľa mňa úspech. ...
Není to zas takový zázrak. Rozvodová kvalitní trafa udělaj až 99%. Mně sedí pod policí trafo 120V-230V maximální poměr voltů (dá se stáhnout až na 120V-36V hlavní sekundár s laminovaným jádrem a dělá mi podle velice pečlivého měření analyzátorem v danném rozsahu měřeném na přesnost v miliampérách kolem 100%. Náměry nad i pod lajnou 100%. Jsem schopen na něm plynule regulovat poměr voltů a ampér poměrovým stavitelným odporem. V podstatě se dá říct, že jde o zesilovač střídavého proudu, takže člověk musí brát do úvahy jak hlavní proud tak regulační oproti příkonu :D Dá se to poněkud podobně vyrobit i jinak, bez odporů a jakýchkoliv ztrát s tím, že se daj regulovat pouze Ampéry za konstantního napětí s tím, že se dá proud ve vodiči bez kontaktně a kompletně zarazit u řekněme 230V příkonu do poslední desetiny miliampéry, ale jde krz to pustit třeba 20A. Záleží na konstrukci. Více méně jde o bezkontaktový reostat, který neovládá napětí, ale jenom proud. Samozřejmě jenom stříďák. Nejsou na něm vůbec žádné měřitelné ztráty, ačkoliv něco někde bejt musí. Pořád je to zařízení totiž slyšet jako trafo.

Jenže to člověk musí skutečně vědět jak pracuje transformátor, jak se vyjádřil Akord. Standartní teorie je naprosto nevyhovující.

S laskavým pozdravem, Slávek.


Je-li tvá přítomnost ve výhni okolností, vyuč se kovářem své budoucnosti.
Uživatelský avatar
Waldes
Zasloužilý člen
Příspěvky: 460
Registrován: pon 22 kvě 2006 20:52
Bydliště: planeta Zem, Slovensko
Dal: 262 poděkování
Dostal: 43 poděkování
Kontaktovat uživatele:

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Waldes »

Akorde, Akorde, neberiem ti tvoju vieru, že ide o podvod, ja viem čo som nameral a nehovorím, že sa nedá urobiť menič s účinnosťou cez 95% ale určite nie systémom ako bol robený môj MEG. Jadra vydolované z VN traf, teda úplne neznámych vlastností, počet závitov navrhnutý od oka, rovnako už samotné oddelenie primáru od sekundáru znižuje efektivitu, zvyčajne sa vinutia prekladajú, s jednoduchým zapojením bez akejkoľvek optimalizácie a podobne !
Čo sa týka toho tvojho priateľa, zhrniem čo si napísal, ty si ho presvedčil, že je to nezmysel namiesto toho aby ste hľadali, prečo vám to nefunguje ? Zaujímavý prístup. Ja jeden dôvod vidím už aj z tvojho textu a to som ešte ani nerozprával s autorom. Ale pripomeň si prosím, toto je fórum, kde hľadáme spôsob ako to pôjde. Nie som už na fakulte a nemám tým pádom prístup k osciloskopu za pol miliona, aby vedel korektne vyhodnotiť nelineárny signál, takže mám na teba prosbu, navrhni ty ako správny skeptik spôsob merania výstupného výkonu v normálnych amatérskych podmienkach. Myslím nejaký realizovateľný ale dostatočne objektívny. Ja ako najjednoduchší spôsob vidím meranie oteplenia nejakej ohmickej záťaže. Síce neverím, že to niekto prinesie na zraz ale čo keby ?
Waldes.


Nieje nič nové, len zabudnuté ...
Uživatelský avatar
Slavek Krepelka
Zasloužilý člen
Příspěvky: 6292
Registrován: ned 07 bře 2010 3:35
Bydliště: Ottawa, Canada, dočas. Praha
Dal: 2432 poděkování
Dostal: 3249 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Slavek Krepelka »

Waldes píše: ... Ja ako najjednoduchší spôsob vidím meranie oteplenia nejakej ohmickej záťaže. ...
Ono bohužel i s tím jsou dost potíže s přesností, pokud není velice důkladné vybavení. Pokud jde o zlomky procent, sežerou Ti to tolerance nepřesností a nepodchycených ztrát. Mně nic nenapadá, než to snad usměrnit a počítat i s tepelnými ztrátami na měniči a vedení. Taky to není ideální, ale asi nejsnáž proveditelné s nejsnazší kontrolou.

S laskavým pozdravem, Slávek.


Je-li tvá přítomnost ve výhni okolností, vyuč se kovářem své budoucnosti.
Akord
Zasloužilý člen
Příspěvky: 3133
Registrován: stř 24 led 2007 0:52
Dal: 5 poděkování
Dostal: 28 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Akord »

Waldes: nepotrebuješ osciloskop zapol melóna, stačí za tak 200 Eur, Osciloskopu je úplne jedno, čo je nelineárne, stačí, ak vie násobiť 2 kanály v reálnom čase, alebo navzorkovať a matematicky... to dnes zvládajú bežne. Jeden napätie, a druhý sa prúd prevedie na napätie bočníkom.
Inak ako píše Slávek, na 95% odhad sa dá prísť aj usmernením, a zmeraním 2 multimetrami, pokiaľ ide o napájanie, výstup, ak je záťaž výbojka, tak spomínaný osciloskop(nemusí byť lineárna) , ak odpor, mali bý stačiť aj 2 multimetre schopné merať RMS.

O mojej viere môžeš hovoriť až po tom, čo uvidím, že niekto aspoň vie, čo meria. Prečo by som mal naopak veriť, že tí, čo to prezentujú merať vedia, to skôr ty pestuješ tú vieru, nikto sa serióznym meraním nepredviedol, nikde som žiadne meranie nevidel, to je hádam prvoradé, až potom náboženstvá.


Uživatelský avatar
Waldes
Zasloužilý člen
Příspěvky: 460
Registrován: pon 22 kvě 2006 20:52
Bydliště: planeta Zem, Slovensko
Dal: 262 poděkování
Dostal: 43 poděkování
Kontaktovat uživatele:

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Waldes »

Akord píše:Waldes: nepotrebuješ osciloskop zapol melóna, stačí za tak 200 Eur, Osciloskopu je úplne jedno, čo je nelineárne, stačí, ak vie násobiť 2 kanály v reálnom čase, alebo navzorkovať a matematicky... to dnes zvládajú bežne. Jeden napätie, a druhý sa prúd prevedie na napätie bočníkom.
Inak ako píše Slávek, na 95% odhad sa dá prísť aj usmernením, a zmeraním 2 multimetrami, pokiaľ ide o napájanie, výstup, ak je záťaž výbojka, tak spomínaný osciloskop(nemusí byť lineárna) , ak odpor, mali bý stačiť aj 2 multimetre schopné merať RMS.
Jaj, jaj, Akorde a prečo si ty myslíš, že nikto okrem teba nevie merať? To čo si nepostrehol z toho čo som napísal je, že som to meral presne takto, osciloskopom, ktorý vedel násobiť dva kanály v reálnom čase. Je viac ako isté, že dnes už nestojí pol melóna ale zároveň nepredpokladám, že by Jeff takým disponoval (prepáč Jeff ak sa mýlim) Dokonca si dovolím pochybovať či má aspoň dvojkanálový vzorkovací s možnosťou dostať dáta von do počítača pre ďalšie použitie. No a keďže viem, že usmernenie môže byť zaťažené dosť veľkou chybou tak som si dovolil teba ako správneho skeptika poprosiť či náhodou nemáš nápad ktorý by bol podla tvojich kritérií dostatočne korektný a zároveň nenáročný na prístrojové vybavenie. No všetko to čo si napísal viem už od školy.
Akord píše:O mojej viere môžeš hovoriť až po tom, čo uvidím, že niekto aspoň vie, čo meria. Prečo by som mal naopak veriť, že tí, čo to prezentujú merať vedia, to skôr ty pestuješ tú vieru, nikto sa serióznym meraním nepredviedol, nikde som žiadne meranie nevidel, to je hádam prvoradé, až potom náboženstvá.
Ako som písal, ja ti neberiem tvoju vieru, kľudne si ver tomu, že nikto nevie merať. Ani ja neverím všetkému, čo si kde prečítam ale práve preto si všetko čo ma zaujme radšej korektne premeriam. No určite neodsúdim niečo dopredu svojou predpojatosťou. Ako som už viackrát písal (nielen tu) neberiem prvý negatívny výsledok za správny ale radšej rozmýšľam, kde som mohol urobiť chybu.
Waldes.


Nieje nič nové, len zabudnuté ...
Akord
Zasloužilý člen
Příspěvky: 3133
Registrován: stř 24 led 2007 0:52
Dal: 5 poděkování
Dostal: 28 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Akord »

Waldes píše:prečo si ty myslíš, že nikto okrem teba nevie merať?
To som si kde myslel, že o tom neviem? Napísal som niečo iné. Nevidel som žiadnu reálnu prezentáciu nameraných výsledkov, ktoré by dokladali nejaký zisk na "meg-trafe". To by som potom dosiahol zisk aj na obyčajnom trafe už dávno. Určite by bolo menej stratové, než pri sýtení "DC", na rezonanciu "DC" magnetický tok nepotrebujem, a vieme, že rezonancie sú zatiaľ všetky stratová záležitosť, a pôsobia iba ako transformátor.
Cez usmerňovač ide získať dosť spoľahlivý výsledok, aby sa jeho chyba zmestila do 5%, takže ak nameriam pomocou usmerňovača sotva 90%, budem vedieť, že mám málo.
S tým dvojkanál násobiacim osciloskopom to nekomplikuj, kto ho chce, kúpi hocikde za pár babiek aj na blšáku. Inak nech ide orať dreveným pluhom.


Uživatelský avatar
Waldes
Zasloužilý člen
Příspěvky: 460
Registrován: pon 22 kvě 2006 20:52
Bydliště: planeta Zem, Slovensko
Dal: 262 poděkování
Dostal: 43 poděkování
Kontaktovat uživatele:

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Waldes »

Uzavriem túto neplodnú diskusiu asi takto. Merania sú alebo minimálne boli zverejnené na mnohých stránkach (mojich, Barden, Naudin a svojho času kopec ďalších replikátorov) Väčšinou všade bol zverejnený dokonca aj postup merania. S odstupom času, viac ako desať rokov neviem koľko tých stránok už zaniklo ale ostáva fakt, že merania minimálne v minulosti boli prístupné. Kto chcel, si dal námahu a našiel si dostatok informácií. Za seba môžem povedať, že meral som na tú dobu špičkovým zariadením a stojím si za výsledkom. Ak niekto má rozrobený alebo aj dokončený MEG a nenameral na ňom zisk nech príde na zraz a skúsime zistiť kde urobil chybu.
Waldes.


Nieje nič nové, len zabudnuté ...
lajos
Zasloužilý člen
Příspěvky: 2444
Registrován: pát 25 lis 2005 14:32
Bydliště: Liberec
Dal: 471 poděkování
Dostal: 212 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od lajos »

Si také myslím že výstup stačí usměrnit(třeba schotky-min ztráty)+filtrační kondenzátor a zatížit třeba odporem a tím se obejde problém true rms. No a když Beardenovy stačilo na 100W výstup jen 9W vstup-už to můžete zaciklovat néé? Kde bylo schema ve WM magazínu? Už si nepamatuji. Asi to tak jednoduché nebude, i když by podle principu by mělo být!! No ale když to nefunguje tak to můj sedlácký přístup nevyřeší.
Jo Waldesi pamatuješ si dobře, taky jsem násilnil že by to mělo fungovat s jakýmkoliv feritem popř. i s našimi C jádry kteří až tak rozličný nejsou od Metglasu-blbý emerický materiál.


Akord
Zasloužilý člen
Příspěvky: 3133
Registrován: stř 24 led 2007 0:52
Dal: 5 poděkování
Dostal: 28 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Akord »

Waldes píše:Merania sú alebo minimálne boli zverejnené na mnohých stránkach (mojich, Barden, Naudin a svojho času kopec ďalších replikátorov)
Tak to teda najskôr nie sú, a zrejme aj neboli. Inak by sa nepotrebovali inde strápňovať meraniami, ktoré zverejnené boli, a z ktorých je nanajvýš zrejmé, že neharmonický výkon merajú zle. To sa dvomi multimetrami priamo merať nedá. Iba na činnej záťaži, ako je odpor, alebo žiarovka, už nie výbojka.
Inak by aj ostatní hneď vedeli, ako to majú merať, a nevznikalo by okolo toho toľko polemík. Vedeli by to potom zmerať aj bez amerického materiálu, a vedeli by aj vyhodnotiť rozdiel.
Jeden typ amorfného metglasu ako som spomínal som mal aj doma, bol ozaj výrazne lepší, ako trafoplechy, šlapal dobre aj pri 50kHz.
Nie je trafo ako trafo, dá sa urobiť pri 100W 80% aj 95% a viac.


lajos
Zasloužilý člen
Příspěvky: 2444
Registrován: pát 25 lis 2005 14:32
Bydliště: Liberec
Dal: 471 poděkování
Dostal: 212 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od lajos »

Se zářivkou nebou výbojkou jako zátěží na podobných zapojeních mi vždy lezli krkem, každý elektrikář ví že tyto světílka svítěj už od každého hovna, stačí trochu vyšší napětí třeba impulzi , podíváme se na patici svítící výbojky -kolik že má W? a už jsme přes COOP 1.
Proto jsem nikdy nechápal proč musí mít MEG na výstupu 1000V( nebo závitů)??? Přece potřebujeme ho zauzlovat na vstup 12V nee?
Jo já zapomněl-aby svítila výbojka


Uživatelský avatar
Waldes
Zasloužilý člen
Příspěvky: 460
Registrován: pon 22 kvě 2006 20:52
Bydliště: planeta Zem, Slovensko
Dal: 262 poděkování
Dostal: 43 poděkování
Kontaktovat uživatele:

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Waldes »

lajos píše:Si také myslím že výstup stačí usměrnit(třeba schotky-min ztráty)+filtrační kondenzátor a zatížit třeba odporem a tím se obejde problém true rms. No a když Beardenovy stačilo na 100W výstup jen 9W vstup-už to můžete zaciklovat néé? Kde bylo schema ve WM magazínu? Už si nepamatuji. Asi to tak jednoduché nebude, i když by podle principu by mělo být!! No ale když to nefunguje tak to můj sedlácký přístup nevyřeší.
Jo Waldesi pamatuješ si dobře, taky jsem násilnil že by to mělo fungovat s jakýmkoliv feritem popř. i s našimi C jádry kteří až tak rozličný nejsou od Metglasu-blbý emerický materiál.
Máš pravdu schotky by boli ideálne, aj dostatočne rýchle len sa akosi nekamarátia s VN ...
lajos píše:Se zářivkou nebou výbojkou jako zátěží na podobných zapojeních mi vždy lezli krkem, každý elektrikář ví že tyto světílka svítěj už od každého hovna, stačí trochu vyšší napětí třeba impulzi , podíváme se na patici svítící výbojky -kolik že má W? a už jsme přes COOP 1.
Proto jsem nikdy nechápal proč musí mít MEG na výstupu 1000V( nebo závitů)??? Přece potřebujeme ho zauzlovat na vstup 12V nee?
Jo já zapomněl-aby svítila výbojka
Lajoši ! Vidíš to vidíš, na mojej prednáške si nedával pozor, bavil si sa tam a teraz nevieš prečo tam treba tých 1000V ... :D Pravda je, že ja som nikdy nemeral na žiadnej výbojke len na odporovej záťaži ale poviem ti než som sa vôbec do toho pustil som videl viac ako 150 stránok replikácií. Vtedy ešte bola taká móda web-rinkov a ak sa človek dostal na stránku jedného člena rinku tak na spodku bol odkaz na ďalšiu a tak každý mohol postupne vidieť všetky stránky členov nech sa dostal aj náhodne na ktorúkoľvek. Škoda, že to zaniklo, ušetrilo by to strašne veľa času pri vyhľadávaní no ale monopol s vyhľadávačom s tými mnohými oooo sa presadil. Videl som tam stránky rôznej úrovne od ozaj amatérskych systému svieti to - funguje to až po doslova vedecké elaboráty s grafmi všetkými schémami atď. Je jasné, že čo sa týka žiariviek nieje svieti a svieti rovnaké. No aj to sa dá relatívne objektivizovať. Ľudské oko oklameš ale fotografický expozimeter nie! Videl som aj takú stránku, kde dotyčný takto porovnával svit rovnakej žiarivky napájanej z 220 V a MEGom.
To zacyklenie sa dá riešiť odbočkou a až budem robiť druhý MEG tak tam určite urobím viacero odbočiek. :roll:
Waldes.


Nieje nič nové, len zabudnuté ...
Akord
Zasloužilý člen
Příspěvky: 3133
Registrován: stř 24 led 2007 0:52
Dal: 5 poděkování
Dostal: 28 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od Akord »

-schottky diody na stranu NN, a na VN stranu Si, tam nejaký ten volt úbytku vôbec nezaváži.
-luxmeter tiež nie je objektívny, napohľad rovnaké žiarivky majú veľmi rôznu účinnosť, aj spektrum...

Nie je pravda, že trafo musí mať stovky V, až kV... to si si Waldes úplne vymyslel, trafu je vždy jedno, pri akom napätí funguje, kľudne aj 0.1V , počet závitov nikdy o tom nerozhoduje, ten sa nastaví podľa požadovaného napätia, nie naopak. Ak meg-trafo "funguje" pri 1000V, rovnako musí "fungovať" aj pri 1V.

Výkon v trafe a funkcia trafa nikdy na napätí nezávisí. Ak toto popieraš, tak nerozumieš trafu.
Nepoznám jediný dôvod, prečo by meg-trafo malo šplhať ku kV.


Uživatelský avatar
poota
Zasloužilý člen
Příspěvky: 5830
Registrován: stř 26 zář 2007 22:23
Bydliště: Praha
Dal: 1692 poděkování
Dostal: 2418 poděkování

Re: Meg-diskuze

Příspěvek od poota »

Akord píše:Nepoznám jediný dôvod, prečo by meg-trafo malo šplhať ku kV.
Mě jeden napadá - že třeba ten MEG je něco jiného než trafo :ethink:

Zdravím - poota


Dr.Ont Geront Senilisimus/GeroDront/DeGe
Odpovědět

Zpět na „Jak na to...“